pakulár

Hungarian

Etymology

Borrowed from Romanian păcurar (shepherd), itself from Latin Latin pecorarius (shepherd). First attested in 1568.[1]

Pronunciation

  • IPA(key): [ˈpɒkulaːr]
  • Hyphenation: pa‧ku‧lár
  • Rhymes: -aːr

Noun

pakulár (plural pakulárok)

  1. (dated, dialectal, Transylvania) shepherd
    Synonym: juhász

Declension

See other forms at E‑Szókincs

Inflection (stem in -o-, back harmony)
singular plural
nominative pakulár pakulárok
accusative pakulárt pakulárokat
dative pakulárnak pakulároknak
instrumental pakulárral pakulárokkal
causal-final pakulárért pakulárokért
translative pakulárrá pakulárokká
terminative pakulárig pakulárokig
essive-formal pakulárként pakulárokként
essive-modal
inessive pakulárban pakulárokban
superessive pakuláron pakulárokon
adessive pakulárnál pakulároknál
illative pakulárba pakulárokba
sublative pakulárra pakulárokra
allative pakulárhoz pakulárokhoz
elative pakulárból pakulárokból
delative pakulárról pakulárokról
ablative pakulártól pakulároktól
non-attributive
possessive – singular
pakuláré pakulároké
non-attributive
possessive – plural
pakuláréi pakulárokéi
Possessive forms of pakulár
possessor single possession multiple possessions
1st person sing. pakulárom pakulárjaim
2nd person sing. pakulárod pakulárjaid
3rd person sing. pakulárja pakulárjai
1st person plural pakulárunk pakulárjaink
2nd person plural pakulárotok pakulárjaitok
3rd person plural pakulárjuk pakulárjaik

Coordinate terms

References

  1. ^ pakulár in Károly Gerstner, editor, Új magyar etimológiai szótár [New Etymological Dictionary of Hungarian] (ÚESz.), Online edition (beta version), Budapest: MTA Research Institute for Linguistics / Hungarian Research Centre for Linguistics, 2011–2024.

Further reading

  • pakulár in Géza Bárczi, László Országh, et al., editors, A magyar nyelv értelmező szótára [The Explanatory Dictionary of the Hungarian Language] (ÉrtSz.), Budapest: Akadémiai Kiadó, 1959–1962. Fifth ed., 1992: →ISBN.